Z histórie: Jozef Lenčéš spomína na univerziádne striebro: "Elektrizujúce!"

20. jún 2023

Hoci s aktívnou športovou kariérou začínal až ako stredoškolák, hneď začal presviedčať, že je veľkou atletickou nádejou. V dorasteneckom veku to zvýrazňoval prekonávaním jedného národného rekordu za druhým. Už v kategórii dospelých k tomu pridal tretí najlepší európsky halový výkon sezóny (1977) na 1500 m. Jozef Lenčéš, bývalý československý reprezentant, má na konte aj výhru na Európskom pohári. Životný úspech odchovanca bratislavského Interu prišiel na svetovej univerziáde v Bukurešti na 5000 m trati.
Aj keď sú to už desaťročia, pripomínate si napínavý finiš, v ktorom o medailách rozhodovali centimetre a desatinky sekundy? Nemáta vás napríklad vo sne Frank Zimmermann z NSR, ktorý vám doslova dýchal na chrbát a snažil odsunúť na tretie miesto?
„To ani nie. Ale jasné, občas si na tie preteky spomeniem. Veď to bol aj úžasný zážitok. Skvelí súperi, skvelá atmosféra a 60.000 divákov na štadióne. Elektrizujúce!“

Ako si spomínate na univerziádne striebro? Bola to, mimochodom, jedna len z troch medailí, ktoré sa reprezentantom Československa na hrách podarili získať…
„Univerziáda bolo veľké a prestížne podujatie. Musíme v tejto súvislosti pripomenúť, že v tom čase sa nekonali majstrovstvá sveta v atletike. Takže najprestížnejšími akciami v rámci atletiky boli olympiáda a univerziáda. O to viac si cením striebro z Bukurešti.“

Ešte aj dnes  si hovoríte, že ste vyťažili maximum a že Američan Doug Padilla sa predbehnúť nedal?
„Ale dal. Mal som na to, ale všetko je to otázka momentu, správneho načasovania. Rozhodne sekunda a to, či človek nastúpi presne vtedy, keď má, aby sa pretlačil dopredu, aby mal čas vo finiši obehnúť toho pred sebou. Ja som ten moment, ako sa hovorí, „zaspal“, a potom sa už nedalo nič robiť, Padilla si to postrážil. Za mnou však ostali bežci s tabuľkovo oveľa lepšími časmi.“

Využili ste šport, beh aj v ďalšom živote, pomáhala vám vytrvalosť a tvrdý tréning aj v civilnom nešportovom živote?
„Určite, šport pomáha každému, kto sa mu venuje. A výhodou vytrvalostných športov je to, že naučia človeka ísť na dno svojich síl, nevzdávať sa a prekonávať krízy. A to je dôležité nielen v športe, ale aj v živote ako takom.“

Ešte stále beháte? V jednom rozhovore ako mladý športovec ste sa priznali, že veľmi rád behávate na jar, keď všetko kvitne. Ťahá vás to aj teraz?
„Samozrejme, stále sa snažím žiť aktívne. A v tomto jarnom období, keď sa príroda prebúdza, je to nádherné si zabehať v lese, dýchať svieži vzduch, vnímať všetky krásne vône kvitnúcich drevín. Je to niečo úžasné, stále v tom nachádzam záľubu.“

A ako vnímate, že sa veľa ľudí udržuje v kondícii práve behom? 
„Veľmi pozitívne. Páči sa mi to, a vždy keď stretávam, míňam bežca či cyklistu, tak ich pozdravím. Som rád, že sa ľudia venujú športu, otužovaniu. Ako sme povedali, pomáha im byť odolnejšími, vytrvalejšími a vlastne lepšími. Lebo verím, že ak sa niekto venuje športu, ctí si šport a jeho princípy, je to aj charakterovo dobre vybavený človek.“

Prečítajte si celý rozhovor na https://sport.aktuality.sk/c/494835/jozef-lences-spomina-na-univerziadne-striebro-elektrizujuce/

NAJNOVŠIE ČLÁNKY